2. Pohľady na Tatry

Pri získavaní všeobecných názorov domácich a návštevníkov na rozvoj regiónu Vysoké Tatry sme využili viaceré aktivity, ktoré prierezovými otázkami zisťovali vzťah opýtaných k Tatrám. Nechceli sme sa vyhnúť ani spoločensky rezonovaným témam ako potreba ďalšieho rozvoja či zachovanie existujúceho stavu, regulácia počtu turistov, prístup k informáciám a potreby domácich.

Skúmali sme akým spôsobom vplýva postoj jednotlivca k prostrediu, jeho identifikáciou sa s komunitou, resp. skupinou domácich versus návštevníkov a tým ovplyvňuje jeho pohľad na ďalší rozvoj územia či ochotu k zmene. Aké príležitosti a obmedzenia vidia rôzne skupiny respondentov.

SEKCIE

I. SENTIMENT K TATRÁM

DOMÁCI

V mestách a obciach pod Tatrami žije celkovo 176 701 domácich obyvateľov (zdroj: Štatistický údaj Slovenskej republiky, celé okresy Poprad a Kežmarok v roku 2021), pričom asi 75-80% z obyvateľov žije priamo v turisticky navštevovaných oblastiach. 

V osadách spojených do mesta Vysoké Tatry a v obciach združených v OOCR Vysoké Tatry Podhorie a OOCR Región Vysoké Tatry spolu, podľa posledného počtu obyvateľov, žije k 31.12.2021 celkom 18 141 obyvateľov. Spolu s obyvateľmi mesta Poprad a Kežmarok je celkovo v regióne 83 548 obyvateľov.

V meste Vysoké Tatry, teda v tatranských osadách združených do mesta, je už roky pretrvávajúce starnutie domáceho obyvateľstva. Opačný trend je možno zaznamenať v niektorých obciach Podhoria. Na oba demografické vývoje vplýva množstvo faktorov, ktoré nie sú predmetom tejto štúdie, avšak niektorými sa plánujeme zaoberať v samostatnej kapitole s názvom Bývanie pod štítmi.  

Nasledujúci graf zobrazuje vývoj priemerného veku obyvateľov v jednotlivých obciach regiónu od roku 1995. V roku 2020 obce Vysoké Tatry, Štrba a Svit patrili medzi obce s priemerným vekom obyvateľstva nad 40 rokov, kým v roku 1995 ani jedna z obcí nedosahovala priemerný vek 35 rokov. Starnutie obyvateľstva od roku 1995 v priemere o 10 rokov vykazujú aj ostatné obce, s výnimkou obce Veľká Lomnica, kde sa vekový priemer drží pod hranicou 30 rokov, najmä kvôli vysokému podielu marginalizovaných rómskych skupín. V sčítaní obyvateľstva k 31.12.2021 rómsku národnosť uviedlo 15,12 % obyvateľov obce.

V ďalšom grafe chceme ukázať, aká je skladba obyvateľstva jednotlivých obcí podľa veku v členení obyvateľov na skupiny:

  1. predproduktívny vek (0-14 rokov)
  2. produktívny vek (15 -64 rokov)
  3. poproduktívny vek (65 a viac rokov)


Obce sú zoradené podľa celkového počtu obyvateľov zhora nadol od obcí s najvyšším počtom obyvateľov po obce s najnižším počtom obyvateľov v regióne.

Detailné informácie nájdete na tomto linku >>>
Interaktívna analýza vekových skupín obyvateľstva regiónu Tatier podľa jednotlivých miest a obcí

Pri zachovaní súčasného trendu starnutia obyvateľstva v regióne, môžeme očakávať, že v roku 2035 priemerný vek domáceho obyvateľstva v obciach Vysoké Tatry a Štrba bude blízko hranice 55 rokov. V produktívnom veku bude celkovo 4 800 obyvateľov (odhad 60 % z celkového počtu obyvateľov).

TURISTI

Vysoké Tatry patria medzi top 10 turistických destinácií Slovenska z hľadiska počtu návštev a počtu prenocovaní a aj napriek obdobiu poznačeného vplyvom pandémie COVID-19 si zachovali svoje popredné miesto.

Zdroj: Ministerstvo dopravy SR

Podľa údajov zo Štatistického registra SR v súhrne za mesiace január až september 2022 sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku celkovo  3,7 milióna návštevníkov. V porovnaní s rovnakým obdobím pred pandémiou (január až september r. 2019), chýbala ešte štvrtina návštevníkov.

Služby ubytovania využilo počas prvých deväť mesiacov 1,2 milióna cudzincov, v roku 2019 ich bolo o 40 % viac, teda 1,9 milióna. Pri domácich návštevníkoch klesla návštevnosť v porovnaní s rokom 2019 o jednu šestinu a od začiatku roka využilo služby ubytovania 2,5 milióna domácich hostí. Hostia spolu strávili v ubytovacích zariadeniach takmer 10 miliónov nocí, v roku 2019 to bolo 14 miliónov.

Zdroj: Štatistický úrad SR

V rekordnom roku 2019 ročne navštívilo okresy Poprad a obce Štrba a Vysoké Tatry  až 1,76 mil. unikátnych turistov a návštevníkov s aspoň 1 prenocovaním, a mnohí ďalší jednodňoví turisti. V prieskume nás preto zaujímal sentiment domácich a turistov k Tatrám a ich vzájomné porovnanie.   

Musíme upozorniť, že údaje o počte návštevníkov zo Štatistického úradu SR sa týkajú len návštevníkov, ktorí strávili minimálne jednu noc v registrovaných ubytovacích zariadeniach. Nezahŕňajú teda jednodňových turistov, ktorí prichádzajú na horské túry alebo za inou aktivitou, ani tých, ktorí sú ubytovaní v ubytovacích zariadeniach mimo hlavné turistické centrá mesta Vysoké Tatry, a to Tatranskú Lomnicu, Starý Smokovec a Štrbské Pleso.

Absolútny počet návštevníkov Tatier tak môže byť diametrálne odlišný oproti tomu, čo ukazujú údaje zo štatistického registra. 

Správa Tatranského národného parku (skr. TANAP) každoročne realizuje letné sčítanie turistov v Tatrách. Návštevnosť vysokohorského prostredia sa v najstaršom slovenskom národnom parku eviduje od roku 1972. Vďaka získaným údajom má Správa TANAP-u ako správca územia prehľad nielen o tom, aká je vyťaženosť jednotlivých lokalít, ale dáta jej poslúžia napríklad aj pri plánovaní prostriedkov na údržbu turistickej a informačnej siete. Za jediný deň prešlo v roku 2022 vysokohorským prostredím TANAP-u celkovo 23 287 turistov a cyklistov. 

Hoci nepadol rekord návštevnosti, čísla podľa vedúceho odboru prác celospoločenského významu Správy TANAP-u Petra Spitzkopfa potvrdzujú, že ľudia hory stále vyhľadávajú.

„Tento rok sme boli skôr zvedaví na počet psov, keďže toto číslo v posledných rokoch nie je zanedbateľné a málokto si uvedomuje, aká je to enormná záťaž pre vysokohorské prostredie. Keď si predstavíme, koľko exkrementov ostáva popri turistických chodníkoch, nehovoriac o ďalších negatívnych vplyvoch, ako naháňanie či plašenie zveri štekotom, riziko prenosu chorôb, kúpanie sa psov v plesách či kolízne situácie s inými návštevníkmi, tak je evidentné, že tento problém treba riešiť. Určite sa to premietne aj do nového návštevného poriadku a pohyb psov bude v niektorých lokalitách úplne vylúčený,“ skonštatoval Spitzkopf.

Zdroj: HN online

Na stránke Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry je zverejnený prehľad výsledkov sčítania od roku 2016, rozdelený podľa jednotlivých trás, zoradenie trás podľa návštevnosti a vývoj návštevnosti zvolených trás podľa rokov.

Absolútny počet turistov, ktorí navštevujú Tatry, je v porovnaní s absolútnym počtom domáceho obyvateľstva enormný. Za jeden deň navštívi Vysoké Tatry viac návštevníkov ako je  celkový počet domáceho obyvateľstva mesta Vysoké Tatry a obcí Podhoria spolu.  

Počas prieskumu sme sa pýtali na potreby návštevníkov Tatier a domácich obyvateľov, chceli sme zistiť ako tieto odlišné skupiny respondentov vnímajú rovnaké témy, ako sa identifikujú s lokalitou Tatier a ako vnímajú vzájomné väzby a vzťahy medzi sebou.

Zaujímavé porovnanie odpovedí je medzi turistami a domácimi obyvateľmi. Z domácich, u ktorých predpokladáme, že sa cítia v Tatrách ako doma, odpovedalo ÁNO 85% opýtaných. Zvyšok, 15%, čiže relatívne veľká skupina obyvateľov, sa vyjadrila odpoveďou NIE alebo ako kedy. 

Veľmi blízky vzťah k Tatrám majú turisti aj návštevníci. Až  74% opýtaných sa cíti v Tatrách ako doma, 17% AKO KEDY a 8% odpovedalo NIE. Znamená to, že aj pre turistov zo Slovenska či zahraničných návštevníkov sú Tatry ich druhým domovom a chcú sa v nich cítiť ako DOMA.

Záujem o Tatry ako dovolenkovú destináciu a Tatry ako miesto na život je takmer rovnako vysoký (49% vs. 51%).

Pri roztriedení odpovedí podľa veku, sa vzorka domáceho obyvateľstva vo veku od 40 do 60 rokov priklonila k tvrdeniu, že sa v “Tatrách cítia ako doma” len “ako kedy” a “skôr nie” až v prípade 25 % opýtaných.   

II. V TATRÁCH JE MIESTA DOSŤ!

V posledných mesiacoch rezonuje v médiách i odbornej obci téma regulácie vstupu turistov do chránených území, resp. spoplatnenie ich vstupu. Tejto otázke sme sa v prieskume nevyhli ani my a pýtali sme sa tak domácich ako aj návštevníkov, či si myslia, že sú Tatry v hlavnej sezóne preľudnené.

Správa Tatranského národného parku uvažuje o dobrovoľnom vstupnom pre turistov. Symbolickou sumou by takto prispeli na údržbu chodníkov. Nevylučujú však, že v budúcnosti vstup do najstaršieho národného parku SR spoplatnia a dobrovoľné sa zmení na povinné vstupné. Vstupné by malo byť nateraz dobrovoľné a symbolické. Popri chodníkoch nebudú stáť žiadni vyberači poplatkov. Kto bude chcieť, môže prispieť cez transparentný účet a QR kód, ktorý bude čoskoro zverejnený.

„Pri tej návštevnosti približne štyri milióny ľudí, i keď nepredpokladáme, že každý prispeje, by úplne stačilo symbolické euro a tie chodníky by vyzerali inak,“ hovorí Pavol Majko, riaditeľ Správy Tatranského národného parku (august 2022).

Zdroj: RTVS

Pokiaľ sa však na výsledky pozrieme z hľadiska lokality realizácie prieskumu, odpovede nebudú až také jednoznačné. 

Na otázku “Sú Tatry v hlavnej sezóne preľudnené a nápor turistov by mal byť regulovaný, napríklad spoplatnením vstupu do TANAP-u?” zo 151 opýtaných počas prieskumu v lokalite Hrebienok v termíne od 18.8. do 21.8.2022 sa 77 % percent vyjadrilo, že si to nemyslia a nesúhlasia so spoplatneným vstupom. S názorom  súhlasilo  31 % domácich respondentov. 

V termíne 1.9. až 4.9.2022 počas prieskumu v lokalite Tatranská Lomnica na túto otázku odpovedalo 109 opýtaných a už len  58% potvrdilo, že si nemyslia, že Tatry sú preľudnené a nesúhlasia so spoplatneným vstupom. Len 24 % domácich sa pridalo k tomuto tvrdeniu. Ďalších 49 ľudí potvrdilo tento názor prostredníctvom online prieskumu.

Proti spoplatneniu vstupu do TANAP-u sa spolu vyjadrilo 203 respondentov z 326 opýtaných. S výberom vstupného teda nesúhlasia.

Vzhľadom na lokalitu Hrebienok, ktorá je vyslovene turistickou destináciou, však vzorka opýtaných reprezentovala len 32 % domácich respondentov, kým vzorka opýtaných v Tatranskej Lomnici už tvorila 44% domácich. Predpokladáme teda, že na túto otázku pozitívne reagujú predovšetkým návštevníci Tatier a ak by sme otázku položili len domácim, výsledok by nebol taký jednoznačný.

Podobnú otázku položili spracovatielia publikácie s názvom Analýzy a návrhy k prírodnému a udržateľnému turizmu na príkladoch piatich území Slovenska*, ktorá vznikla  v rámci schváleného Plánu hlavných úloh Slovenskej agentúry životného prostredia na r. 2021, úlohy č. 8351 Prírodný turizmus – udržateľný cestovný ruch. V dotazníku zisťovali názory návštevníkov na poplatky v piatich skúmaných chránených územiach, t. j. či sú návštevníci prostredníctvom vstupného poplatku do chráneného územia ochotní finančne prispieť na jeho starostlivosť. Išlo o územia Národného parku Malá Fatra, Národného parku Veľká Fatra, Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie a Chránenej krajinnej oblasti Záhorie. V každej z týchto oblastí oslovili 350 respondentov, ktorí odpovedali na otázku: 

“Ste ochotný platiť za každý vstup do chráneného územia, pričom tento poplatok bude použitý na starostlivosť o toto chránené územie. Ak áno, tak uveďte koľko eur za jeden vstup. Ak nie, uveďte 0 (nula) eur.”

1 178 osôb, čo je 67,31 % (viac ako polovica zo všetkých respondentov) sa vyjadrilo, že nechcú platiť poplatok za vstup do chráneného územia. Kladnú odpoveď uviedlo 572 osôb, čo je 32,69 % zo všetkých respondentov. Najviac osôb (410) je ochotných zaplatiť 1 euro, čo je najnižšia suma. Najvyššia je 10,- eur (4 osoby). Priemerná cena poplatku za jeden vstup za všetky skúmané územia je 1,41 €.*

*SLOBODNÍKOVÁ, O. 2022. Analýzy a návrhy k prírodnému a udržateľnému turizmu na príkladoch piatich území Slovenska. Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenská agentúra životného prostredia. 1. vydanie. 256 s. ISBN 978-80-8213-065-5

https://www.sazp.sk/zivotne-prostredie/starostlivost-o-krajinu/prirodny-turizmus-udrzatelny-cr/analyzy-a-navrhy-k-prirodnemu-a-udrzatelnemu-turizmu.html

Len 26 % opýtaných prostredníctvom online prieskumu, ktorý sa prostredníctvom web stránky projektu domavtatrach.com realizoval v čase od 18.8.2022 do 31.10.2022, si myslí, že “Tatry sú krásne ako sú! netreba nič meniť. Menej zásahov do Tatier – znamená lepšia ochrana  prostredia.” Naopak až 44,70% opýtaných sa k tomuto názoru priklonilo priamo počas prieskum realizovanom priamo v teréne. 

So stavom Tatier ako sú, súhlasili domáci obyvatelia hlasujúci na Hrebienku. Po zrátaní celkového počtu odpovedí na túto otázku však 51% všetkých opýtaných vidí príležitosť v citlivom zásahu do prostredia podtatranských obcí, ktorý môže Tatrám a ich ochrane prírody pomôcť.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (MH SR) sa v roku 2005 v dokumente Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike* pokúsilo zadefinovať regióny cestovného ruchu na Slovensku tak, aby pokrývali celé jeho územie, no zároveň aj zhodnotiť potenciál takto navrhnutých regiónov. Tento dokument má charakter odborného nástroja a nie je nijako záväzný. 

Chceme však poukázať na to, že región vymedzený v roku 2005, podľa MH SR predstavuje vymedzenú časť územia, ktorá sa vyznačuje relatívne homogénnymi podmienkami pre rozvoj turizmu a možnosťami ich využitia. Aj keď by sa mohlo zdať, že regióny sú vymedzené len administratívno-správnymi hranicami okresov a obcí, pri vymedzení regiónov sa brali do úvahy nasledovné hľadiská / kritériá:

  •  podobnosť podmienok (prírodných, vytvorených) pre turizmus
  •  geograficko-prírodné hranice
  •  spoločný vývoj – historické vymedzenie územia
  •  analogické funkcie územia pre turizmus (i v zmysle potenciálu)
  •  určitá minimálna veľkosť územia
  •  vnútorné väzby v rámci regiónu, ktoré sú silnejšie ako väzby smerom mimo územia regiónu
  •  predpoklad stotožnenia sa miestnych aktérov s takto vymedzeným regiónom
  •  spoločný prístup a infraštruktúra
  •  spoločná turistická ponuka.

Čiže ide o územný celok so súborom relatívne rovnocenných prírodných predpokladov a podobností podmienok realizácie turizmu, najmä čo sa týka funkčnej a časovej využiteľnosti.

*Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike Vydalo: Ministerstvo hospodárstva SR, odbor cestovného ruchu Spracoval: Ústav turizmu, s.r.o. v roku 2005

ZDROJ: Ministerstvo dopravy SR

Tatranský región, tak ako je definovaný regionalizáciou cestovného ruchu v SR, okrem iných zahŕňa aj všetky obce združené OOCR Región Vysoké Tatry a OOCR Podhorie a v rámci hodnotenia potenciálu pre rozvoj cestovného ruchu a osobitne jeho najvýznamnejších foriem, patrí medzi regióny s najvyšším počtom celkových bodov hodnoteného potenciálu. Celkové hodnotenie potenciálu Tatranského regiónu* je uvedené v prílohách.

*Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike Vydalo: Ministerstvo hospodárstva SR, odbor cestovného ruchu Spracoval: Ústav turizmu, s.r.o. v roku 2005, str. 109

ZDROJ: Ministerstvo dopravy SR

Z pohľadu Regionalizácie cestovného ruchu Mesto Vysoké Tatry a obce Podhoria splňajú všetky vyššie uvedené znaky regiónu cestovného ruchu od spoločného prístupu a infraštruktúry až po podobnosť podmienok (prírodných, vytvorených) pre turizmus. Pre využitie svojho potenciálu, však potrebujú všetci miestni aktéri sa s takto vymedzených regiónom Vysokých Tatier a posilniť vnútorné väzby v tomto území vzájomnou spoluprácou. 

Orientácia na obce Podhoria ako súčasť Tatranského regiónu môže pomôcť rozvoju samotných obcí Pohoria, ktoré sú vzdialené od mesta Vysoké Tatry maximálne 10 km. Zapojenie obcí Podhoria do riešenia problematických úloh mesta Vysoké Tatry pomôže najmä obciam sužovaným zvýšeným náporom turistov v hlavných sezónach a tým spojených dopadom cestovného ruchu na obce priamo v území TANAP-u. 

Potenciál obcí Podhoria v oblasti cestovného ruchu nie je zanedbateľný a už dnes existuje množstvo turistov, ktoré tieto lokality vyhľadávajú, či už kvôli nižšej cene alebo iným cieľovým aktivitám. 

III. ROZVÍJAŤ ČI NEROZVÍJAŤ TATRY

Tatry sú od nepamäti spájané s Tatranským národným parkom (TANAP)* a tým spojenou ochranou územia, prírodného bohatstva a živočíchov. Národný park (NP) je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 10 000 ha (100 km2), prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Vyhlásiť ho môže vláda nariadením a na jeho území platí tretí stupeň ochrany, ak nie je v zákone ustanovené inak.

TANAP bol prvýkrát vyhlásený za národný park už v roku 1948. Ide o územie s celkovou rozlohou 73 800 ha (vlastné územie) a  ochranné pásmo o rozlohe 30 703 ha. Aj pred rokom 1948, aj po roku 1948, na tomto území žili a bývali ľudia, ktorí sa o územie starali a využívali jeho prírodné a kultúrne bohatstvo.  

*Zakonypreludi.sk katastrálne územie obcí priamo v TANAPe:  Javorina, Starý Smokovec, Štôla, Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Veľký Slavkov a Ždiar.

Snaha o ochrana územia a prírody tak naráža na snahu využívať región Vysokých Tatier ako centrum cestovného ruchu s najväčším potenciálom na Slovensku. Cieľom prieskumu DOMA V TATRÁCH nebolo určiť hranicu medzi ochranou a rozvojom, to je skôr téma pre politikov, ochranárov a filozofov. Nás opäť zaujímal pohľad na túto otázku od domácich obyvateľov a návštevníkov Tatier.  

V rámci aktivity Aj ja tomu verím!, ktorá opýtaných primäla zamyslieť sa nad tým, ako žijeme v Tatrách, sme dospeli k záveru, že potreby domácich a turistov nie sú až také odlišné. Skúmali sme aké dopady na Tatry má cestovný ruch a nápor návštevníkov v top sezónach v porovnaní s potrebami domácich Tatrancov a zamestnancov v službách cestovného ruchu dochádzajúcimi do zamestnania v Tatrách. V tejto aktivite sa nám podarilo zozbierať celkovo 2 245 odpovedí.

Obe skupiny opýtaných, domáci aj turisti, na otázky týkajúce sa rozvoja Tatier reagovali opatrne a snažili sa odpovedať nepriamo. Len 22 % opýtaných potvrdilo, že Tatry využívajú svoj potenciál na maximum a poskytujú vyžitie pre každý typ návštevníkov. K podobnému názoru, že územie Tatier je riadené dostatočne dobre a nie je potrebné vymýšľať nové moderné prístupy a smart riešenia k riadeniu návštevníkov, sa priklonilo 23% opýtaných.

Domáci sa do aktivít zapájali prevažne počas prieskumu realizovaného v Tatranskej Lomnici a venovali sa témam ako intenzívnejšie riešenie dopravy v Tatrách, menej zásahov a ochrana prírody, aktívne využívanie prírodných zdrojov, rozšírenie sietí cyklotrás a dostupné ceny rodinných domov a bytov pre domácich.

CITÁCIE Z KRABICE ŽELANÍ (DOMÁCI): 

“Menej ruchu, menej aút, menej ľudí v Tatrách, prípadne si prajem viac slušných turistov, ktorí vedia ako sa majú správať v prírode .. aj voči zvieratám, ktoré sú tam doma.”

“V Tatrách bývam, turisti tu majú raj, ale my domáci už plačeme lebo miznú naše drahé lesy, potoky, pitná voda.” 

“Priala by som si zažiť tie staré ulice tatier, ktoré boli plné bežných ľudí. Kde sa žil skromný krásny život s výhľadom” .

U návštevníkov zas rezonovali témy ako služby v Tatrách, kvalita verejných priestorov, moderné prístupy pre využívanie prírodných zdrojov, neriešená dopravná situácia a rozšírenie sieti turistických chodníkov a cyklotrás.

CITÁCIE Z KRABICE ŽELANÍ (TURISTI): 

“Milujem Tatry a nič by som za Tatry nevymenila, chodím sem už vyše 18 rokov. Je tu pokoj, vzduch, láska k horám je nadovšetko. Krásny deň prajem”.

“Naše Tatry sú prekrásne, som hrdá slovenka a teším sa, že máme takýto klenot. Chráňme si Tatry.”

“Ceny vysoké a služby slabé. Toalety – žalostne málo. Nemal som to kde napísať v anketách, tak ešte takto by som sa vyjadril k tomu čo ma trápi už roky v Tatrách.”

Cestovný ruch vo Vysokých Tatrách a najmä jeho ekonomický účinok na región však nemožno opomenúť. Rozvoj cestovného ruchu prináša vyššie príjmy nielen pre podnikateľov poskytujúcich služby v tejto oblasti ale aj vyššie podielové dane z dane z príjmu týchto podnikateľov pre obce v regióne. Podielové dane, spolu s daňou z nehnuteľnosti a poplatkom z ubytovania sú často jediným príjmom obcí, ktoré majú pokryť nielen výdavky na samotný chod samospráv, ale najmä na údržbu infraštruktúry, služby občanom v oblasti sociálnych služieb a vzdelávania. Cestovný ruch a jeho rozvoj v spolupráci s miestnymi podnikateľmi prináša obciam nemalé finančné prostriedky v podobe podielových daní.

Podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom SR v Satelitnom účte cestovného ruchu za rok 2020 sa cestovný ruch sa podieľal v roku 2020 na tvorbe hrubého domáceho produktu Slovenska len 1,45 %, zatiaľ čo v turisticky rekordnom roku 2019 tvoril 2,86 % výkonu slovenskej ekonomiky. 

Cestovný ruch je odvetvie, ktoré kvôli pandémii COVID-19 najviac čelilo rozsiahlym obmedzeniam a teda aj najväčším stratám. Odvetvia cestovného ruchu počas prvého roka pandémie koronavírusu vyprodukovali celkovo hodnotu 7,8 mld. eur. Ide o súhrn produkcie charakteristických odvetví cestovného ruchu, ktoré sú medzinárodne porovnateľné, ako aj odvetví špecifických pre cestovný ruch v SR. Priama pridaná hodnota, ktorá sa viaže priamo k cestovnému ruchu dosiahla hodnotu 1,1 mld. eur a medziročne poklesla až o jednu miliardu eur, teda o polovicu.

Počet osôb zamestnaných v cestovnom ruchu (CR) sa v roku 2020 znížil o 7 % (13-tisíc osôb) na 173-tisíc. Najviac ich pracovalo v stravovacích službách a v osobnej doprave. Najväčší počet osôb prišlo o prácu počas roka 2020 práve v stravovacích službách a v športových a rekreačných službách.

Napriek vysokému rozvoju cestovného ruchu v regióne patrí okres Kežmarok, s ním aj obce tatranského regiónu Huncovce, Stará Lesná, Veľká Lomnica a Malý Slavkov, od roku 2015 do Zoznamu najmenej rozvinutých okresov SR.

Zdroj: Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny; údaje za 3Q2022 zverejnené k 20.10.2022

Z dlhodobého hľadiska je oblasť cestovného ruchu považovaná za silné a stabilné odvetvie globálnej ekonomiky za predpokladu investícií a rozvoja v udržateľnom systéme. Pod rozvojom cestovného ruchu nerozumieme nekontrolovateľnú investičnú výstavbu v obciach, ktorá otvára príležitosti masovej návštevnosti Vysokých Tatier, no orientáciu sa na rozvoj udržateľných a spoločensky zodpovedných foriem cestovného ruchu spájané predovšetkým s históriou, ekológiou a ochranou prírodného bohatstva.

Na priamu otázku, ktorá oblasť by sa mala rozvíjať a zlepšiť, sme zaznamenali veľké rozdiely názorov. Až 75% turistov a zároveň 66% domácich tvrdí, že v Tatrách je potrebné zlepšiť služby. Pričom, len 12% turistov a 33% domácich požaduje vybudovať nové športoviská.  

S názorom, že “Tatry sú krásne ako sú! Netreba nič meniť,” a “Menej zásahov do Tatier  znamená lepšiu ochranu prostredia” sa stotožnilo 49 % opýtaných, kým naopak 51% opýtaných sa priklonilo k názoru, že “citlivý zásah do prostredia podtatranských obcí môže Tatrám a ich ochrane pomôcť.”*

*rovnako hlasovali domáci aj turisti

CITÁCIE Z KRABICE ŽELANÍ: 

“Prosím už žiadne hotely a apartmány. Opravte staré pôvodné budovy aj budovu lanovky (múzeum).” 

“Čo sa týka rozvoja cestovného ruchu, určite už nie je potrebné budovať nové strediská a nehnuteľnosti. Je potrebné vyriešiť problémy s parkovaním a službami, ale tak ako ste spomínali v otázkach - citlivo.”

“Verejné WC alebo aj latríny na chatách alebo plesách a pri turistických chodníkoch.”

Ďalšia z aktivít prieskumu Na návšteve v Tatrách patrila medzi jednu z najatraktívnejších a celkovo prostredníctvom 3 113 hlasov opýtaní vyjadrili svoj názor na to, v čom by uvítali zlepšenie, čo považujú za nedostatočne riešený stav a čo by z ich pohľadu Tatrám pomohlo. Ide o prierezovú aktivitu, ktorej výsledky predstavíme bližšie aj v ďalších kapitolách zameraných na oblasť aktívneho trávenia času, ubytovania a služieb, dopravy a mobility, ochrany prírody a tvorby verejného priestoru.

Vybrali sme pár zistení, na ktorých sa zhodli tak domáci ako aj turisti a ktoré by mohli podporiť tvorbu vzájomného vzťahu a rešpektu medzi oboma skupinami a súvisia s témou rozvoja cestovného ruchu.

V rámci cestovného ruchu nie je možné striktne oddeliť prírodu od krajiny (krajinnej scenérie, krajinných štruktúr), od kultúry, histórie a duchovnej dimenzie. Tiež je potrebné uvedomiť si, že chránené územia nie sú izolované územia, práveže tu na Slovensku sú obklopené husto osídlenými mestskými i vidieckymi sídlami, ktoré majú väzby a vplyv na chránené územie. Na druhej strane chránené územie má vplyv na tieto sídla. Hovoríme teda o geosystémovom prístupe, čím nevynechávame urbánno-rurálne zázemie.“*

*SLOBODNÍKOVÁ, O. 2022. Analýzy a návrhy k prírodnému a udržateľnému turizmu na príkladoch piatich území Slovenska. Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenská agentúra životného prostredia. 1. vydanie. 256 s. ISBN 978-80-8213-065-5, str. 12

https://www.sazp.sk/zivotne-prostredie/starostlivost-o-krajinu/prirodny-turizmus-udrzatelny-cr/analyzy-a-navrhy-k-prirodnemu-a-udrzatelnemu-turizmu.html

Predchádzajúca kapitola

Nasledujúca kapitola

Partneri projektu:

Realized with the financial support of the Ministry of Transport and Construction of the Slovak Republic.